reklama

Corpus delicti

„Priniesla som vám ho... vezmite si!“ Po zaklopaní som rázne otvorila dvere, v ktorých sa najprv vystrčila ruka so strapcom hrozna a následne aj známa tvár.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Na večernej vizite mi žena veľkoryso ponúkla strapec hrozna, keď som už odchádzala z izby, načo som pohotovo reagovala:
„ Milá pani XY, už som večerala a dosť som sa najedla...“ (to je pravda, zas som sa večer napchala, čo určite spôsobí posun na váhe o niekoľko deka... a mám aj umyté zuby – tiež vážny argument, niet nad čisté zuby - ale tieto úvahy si pre istotu nechám len pre seba)... „zjedzte ho, urobí vám dobre!“ Dávam rýchlu odpoveď a múdru radu – dva v jednom zároveň a zadarmo. A vzápätí sa podozrievavo rozhliadnem po chodbách... nie je to náhodou pasca? Nestriehne kdesi skrytá kamera, nastražený mikrofón alebo tajní svedkovia tohto „úplatku“? Neraz som už počula o takých prípadoch, keď podplatený bol pristihnutý... Taká vďačná téma, možno vyniesla aj prémie... (a pristihnúť zdravotníka, to je len lahôdka, zdravotník sa v tej chvíli mení na triedneho nepriateľa).
Sliedim pátravým okom po okolí, ale nikde nič. Chodba zíva prázdnotou, niet tu žiadnej kamery, mikrofónu ani nastražených svedkov. A ja jednoznačne nie som zaujímavý objekt, nech to para tlačí. Radový sekundár na oddelení kdesi Bohu za chrbtom... Len strapec hrozna (s veľkými bobuľkami, aké milujem) a žena, čo mi ho odhodlane podáva, sa na mňa usmievajú... Keď ju priviezli, bola opitá... neodpustila som si tichý komentár... žeby kvôli tomu to hrozno? Ale zjavne nie, lebo vzápätí dodáva:„ Keby som ešte v noci niečo potrebovala... “
Ľady sa prelomili a ja rozpačito beriem do rúk strapec hrozna. Boh to vidí a ani on sa za to na mňa nenaštval. Ženička XY má svoj život, svoje bolesti a problémy ... popoludní kráčala po chodbách s nejakým mužom, držali sa za ruky... Boli zlatí! Je to také jednoduché, až sa človeku nechce veriť: dostala som strapec hrozna. Ktosi ma chcel obdarovať. Ako ťažko tomu v dnešnom svete plnom krvavých drám, katastrof, leteckých nešťastí a atentátov uveriť! Isteže, keby ženička niečo v noci potrebovala, som tu nezávisle od toho, že budem mať druhú večeru v podobe hroznových bobuliek... Pre mňa je nielen pacientom, ale človekom, blížnym, jedným z tých, ktorým sa už roky snažím pomáhať zlepšovať zdravotný stav. Raz s úsmevom, inokedy bez nálady, občas (po zlej službe) na pokraji síl a znechutenia... tiež som len človek.
Keď si neskôr konečne vyložím nohy, po jednej vhadzujem do úst veľké bobule, sladké ako med. Pohoda. Hrozno mám fakt rada. A... milá pani XY - prosím, odpusťte mi moju nedôverčivosť!

Jana Víznerová

Jana Víznerová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V množstve slov človek stráca pojem o ich cene... A predsa by sa občas malo oplatiť niečo povedať. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu